Kto za koho kope na Okresnom súde v Považskej Bystrici?

Autor: Martin Hajduch | 8.10.2015 o 1:52 | (upravené 8.10.2015 o 2:33) Karma článku: 13,51 | Prečítané:  4095x

Tu a tam niekto povie, že súdnictvo na Slovensku vôbec nefunguje. A že domôcť sa nejakého rozhodnutia je takmer nemožné. Odkedy som sa oboznámil s prípadom, o ktorom píšem, tomu neverím. Funguje. Niekedy až desivo efektívne.

V mojom predchádzajúcom článku opisujem nanajvýš podozrivé konanie Považskoskobystrickej Mestskej polície: http://martinhajduch.blog.sme.sk/c/388479/nevidane-schopnosti-povazskobystrickej-mestskej-policie.html

Budem sa snažiť písať tento článok tak, aby ostal zrozumiteľný aj "sám o sebe". Napriek tomu však záujemcom odporúčam prečítať si najskôr článok prvý.

Udalosti popisované v tomto príspevku sú pohľadom na celý prípad z inej roviny. Budem písať o konaní evidovanom na Okresnom súde v Považskej Bystrici pod značkou 4P/64/2015. Práve v rámci tohto konania bolo totiž vydané "oné" súdne rozhodnutie - na základe ktorého MsP dokázala konať už tri dni pred jeho vznikom.

Osobné údaje sa snažím uvádzať len v miere nevyhnutnej na vykreslenie situácie. A jediným cieľom vykreslenia situácie je pomôcť vytvoriť tlak na nápravu existujúceho stavu - vrátiť dvom malým deťom otca, ktorého ľúbia.

V tomto konaní proti sebe stoja manželia Soňa, dcéra poslanca Mestského zastupiteľstva a druhostupňová sesternica náčelníka Mestskej polície v Považskej Bystrici, a Ľudovít. Ten má iba úplne obyčajných rodičov, a úplne obyčajných bratrancov.

Soňa sa 31.8. rozhodne opustiť spoločnú domácnosť. Ľudovíta však zavádza (klame) SMSkou, v ktorej tvrdí, že bude len istý čas u svojich rodičov. Ona ale nelení a na Okresný súd podáva návrh na vydanie predbežného opatrenia. V ňom žiada:

  • zveriť ich dve maloleté deti Katku (5r) a Šimona (7r) do jej osobnej starostlivosti
  • 500€ mesačne od Ľudovíta
  • obmedzenie styku Ľudovíta s deťmi na 1x týždenne a len pod jej dozorom
  • vysťahovanie Ľudovíta z ich spoločného bytu do 1 mesiaca
  • uloženie povinnosti navrhovateľke, čiže Soni (žiada o povinnosť pre seba samú!), aby do 30 dní od rozhodnutia podala na súd návrh o úpravu práv a povinností k deťom

To, že Soňa nelení, poznať aj z k návrhu priloženého neurologického vyšetrenia syna Šimona v Považskobystrickej nemocnici. Šimonov psychický stav je totiž jedným z hlavných dôvodov, o ktoré sa odôvodnenie nutnosti predbežného opatrenia v Soninom návrhu opiera. V tomto vyšetrení stojí dátum a čas 31.08.2015 06:54. Pondelok. Veľmi skoro ráno. Len tak mimochodom, tejto ordinácií začínajú v pondelky ordinačné hodiny podľa webovej stránky až od 11:15... Kópiu vyšetrenia, tak ako aj celého návrhu na predbežné opatrenie, mám k dispozícií.

V tomto neurologickom vyšetrení sa o Šimonovi píše, že je apatický a nechce spolupracovať. No bodaj by nebol! Má prázdniny, za sebou krásnu dovolenku v Tatrách, a zrazu ho takto skoro ráno matka vytrhne z tepla domova a zavlečie do nemocnice "kvôli papieru pre súd"... Alebo tam Šimon v tom čase vlastne vôbec nebol, kedže podľa Ľudovíta spal v noci z nedele na pondelok doma a určite skoro ráno nevstával?

K obsahovej stránke Soninho odôvodnenia potreby predbežného opatrenia sa zatiaľ nechcem príliš vyjadrovať, možno neskôr.. Poviem iba toľko: čítali ho rôzni ľudia, vrátane právnikov. Avšak reakcie všetkých boli veľmi podobné. Z ľudského hľadiska pri konfrontácii s objektívnou realitou je to úplný hnus a pošpinenie Ľudovíta. Z právneho hľadiska je nanajvýš nepochopiteľné, čo viedlo súd na základe takéhoto odôvodnenia vôbec rozhodnúť o predbežnom opatrení.

 

Návrh je teda na Okresnom súde, a ten začína konať. Súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zistí, že 2.9. sa Soňa na základe predvolania dostaví na tento úrad. Porozpráva tam o svojich problémoch sociálnej kurátorke Anne P. Dokonca jej dá telefónne číslo na Ľudovíta, ak by sa sociálna kurátorka chcela informovať o skutočnostiach aj z pohľadu druhej stránky. Tá sa pokúsi túto možnosť využiť. Sociálna kurátorka Anna P., podľa vlastných slov, volá na Ľudovítovo číslo 14 krát. Bohužiaľ ani raz sa nedovolá...

Ako neskôr vysvitne, telefónne číslo, ktoré má k dispozícií sociálna kurátorka na Ľudovíta, má predvoľbu 0910. Číslo Ľudovíta má ale predvoľbu 0911. Zvyšok čísla sedí. Telefónne čislo, ktoré sociálna kurátorka dostala od Soni, je teda nesprávne. Nuž, asi sa Soňa pomýlila a sociálna kurátorka nepovažovala vec za hodnú investície väčšej námahy (overenie čísla, osobná návšteva).

Mimochodom, ďalší Sonin preklep: v neskoršom Soninom návrhu na rozvodové konanie nazve Ľudovíta menom Ľubomír. Ide o súdny dokument, zaslaný do vlastných rúk. Na pošte sa pri preberaní veľmi ťažko argumentuje tým, že "manželka po deväťročnom spolužití už nevie ako sa volám..". Nakoľko má Šimon predpísané neuroleptiká (Tiapridal) a je momentálne výlučne v starostlivosti matky, dúfajme, že takéto zásadné chyby robí Soňa iba v písomnostiach a úradných vyjadreniach!

Ako však vysvitne ešte neskôr, uvádzané telefónne číslo "s preklepom v jednej cifre" predsa len niekomu patrí! Má ho pani Katarína I., ktorá sa v tomto prípade ocitla výlučne podobnosťou telefónnych čísiel s Ľudovítom. Pani Katarína si je istá, že jej dňa 2.9. nikto 14 krát netelefonoval, a je ochotná to dosvedčiť.

Okresný súd však medzičasom dostal všetko čo chcel, a tak rozhodne. Uznesenie o rozhodnutí má dátum 4.9. a hovorí nasledovné:

  • deti sú dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky
  • Ľudovít je povinný platiť Soni 54€ mesačne
  • zvyšok Soninho návrhu sa zamieta

 

Pripomeňme si, čo týmto rozhodnutím Okresný súd vlastne zamietol..

Okresný súd zamietol v predbežnom opatrení určiť styk otca s deťmi. Dôsledkom toho je Katke a Šimonovi DLHODOBO úplne odopieraný styk s otcom. Soňa ani Ľudovítovi svokrovci im nedovoľujú ho vidieť. Riaditeľ 7. Základnej školy v Považskej Bystrici, ktorú Šimon navštevuje, je okamžite informovaný a má zákaz Šimona vydať otcovi. Šepká sa dokonca o "tlakoch zhora" (telefonát z odboru školstva?). Riaditeľku škôlky MŠ Grznára, ktorú navštevuje Katka, informovať netreba - je to totiž Ľudovítova svokra. Prvý kontakt otca s deťmi po týždni skončí srdcervúcim detským plačom, keď ich matka odtŕha od otca. A opätovným zásahom Mestskej polície. Zásahom, u ktorého je absolútne nejasné, čo mal vlastne riešiť.

Okresný súd zamietol v predbežnom opatrení riešiť vysťahovanie Ľudovíta zo spoločného bytu.

Okresný súd zamietol v predbežnom opatrení uložiť Soni povinnosť do 30 dní podať návrh o úpravu práv a povinností k deťom. Toto je tak trošku právnicky žargón, a tak to skúsim preformulovať do ľudskej reči: Soňa si sama navrhne povinnosť do 30 dni podať návrh o vyriešenie otázky starostlivosti o deti. Rozhodnutie o predbežnom opatrení má mať len dočasný charakter! Ale súd jej túto povinnosť zamietne, čím ju od nej vlastne oslobodí!

Okresný súd nijak neurčil dobu platnosti tohoto predbežného opatrenia. Toto je v prípade predbežného opatrenia dosť neobvyklé.

Okresný súd teda rozhodne ešte viac v Sonin "prospech", než žiadala ona sama!

 

Okresný súd v Považskej Bystrici týmto rozhodnutím vytvorí časovo neohraničený stav v ktorom sa Katka a Šimon nemốžu vídať s otcom. Prvé stretnutie Katky a Šimona po týždňovom odlúčení nenecháva žiadne pochybnosti o tom, že otec deťom chýba, a že sa chcú vrátiť domov. Najlepšie hneď, ale najneskôr zajtra. Takisto nedáva pochýb o tom, ako na deti vplýva ich násilné odtŕhanie od otca... Videozáznam z tohoto stretnutia mám k dispozícií.

Magická formulka "V každej vecí týkajúcej sa maloletých detí dominuje záujem maloletého dieťaťa." síce stojí napísaná v uznesení súdu, rozhodnutie samotné s ňou má však len pramálo spoločného. Toto rozhodnutie sleduje akurát tak záujem rodiny pána Mestského poslanca...

 

Aby toho však nebolo málo, pozrime sa na celé dianie z pohľadu Ľudovíta:

 

Ľudovít po zásahu MsP dňa 1.9. opísanom v predchádzajúcom článku, dostane od MsP 2.9. informáciu, že MsP konala na základe predbežného opatrenia. 3.9. telefonuje Ľudovítova právnička na Okresný súd, aby sa informovala o tomto rozhodnutí / príslušnom spise. Avšak na súde jej o ňom nevedia nič povedať. Následne sa teda Ľudovít vyberie osobne na Oddelenie informácií okresného súdu. Tam mu je však nad slnko jasne povedané, že nielenže rozhodnutie, ale ani len žiaden spis neexistuje.

Oddelenie informácií okresného súdu eviduje všetky spisy o konaniach na danom súde. Ľudovít sa dokonca pýta, či je možné, že tento spis síce ešte v evidencií nemajú, ale už existuje - a do evidencie sa doplní až neskôr? Na toto sa pracovníčka oddelenia skoro urazí a odpovie mu, že to nie je možné.

Mimochodom, 3.9. náhodou stretne Ľudovít v budove Okresného súdu Soňu. Žeby priniesla správu z UPSVR, aby ju vložila do "neexistujúceho" spisu? Minimálne dátum by sedel...

Nasledujúci deň, 4.9., opäť návšteva Oddelenia informácií, a opäť tá istá odpoveď. Žiaden návrh na predbežné opatrenie, žiaden spis, žiadne rozhodnutie. Pripomínam, že Sonin návrh má dátum 31.8. Nasleduje návšteva na UPSVR, sociálna kurátorka Anna P. Ľudovítovi povie, že Sonin návrh má k dispozícií od 31.8. Ako je možné že o ňom ešte nevedia ani na Okresnom súde? Kurátorka Ľudovítovi dokonca aj ukazuje nejaký dokument s pečiatkou sudkyne (!), Ľudovítovi je však odopretá kópia. Aspoň sa ale dostane k značke tohto "záhadného" spisu.

Naspäť na Oddelenie informácií okresného súdu, ale tentokrát už so značkou spisu. Úradníčka sa viditeľne zháči. Podľa značky pochopí, že spis asi naozaj existuje. A zrazu musí ísť Ľudovít za dvere. Bude sa niekam telefonovať? Nakoniec mu aspoň oznámia, že ten spis preňho objednajú na pondelok, 7.9.

Avšak ani 7.9. tento spis na Oddelení informácií okresného súdu pre Ľudovíta nie je dostupný.

Informácia o Soninom návrhu na predbežné opatrenie z 31.8., čiže informácia o tom že sa Ľudovítovi snažia vziať deti, a rozhodnutie súdu z 4.9., čiže rozhodnutie o tom že mu deti berú, sa dostane Ľudovítovi do rúk až poštou o deň neskôr, 8.9.

 

Nuž a na záver pohľad zo strany pána Mestského poslanca:

 

7.9., takmer týždeň po tom ako na Okresnom súde objednaný spis nebol stále Ľudovítovi prístupný, a viac než týždeň po tom ako bol Katke a Šimonovi neustále odopieraný styk s otcom, podal Ľudovít vlastný návrh na predbežné opatrenie. Žiadal v ňom určenie styku s deťmi. Do doby, kým nebude na svete riadne rozhodnutie. Konanie v tomto návrhu bolo zastavené. Zdôvodnenie na spôsob Hlavy XXII.

Ľudovít podal svoj návrh okolo 8:00 ráno. Okolo 9:00 ráno poslal pán Mestský poslanec SMSku otcovi Ľudovíta, ktorou zrušil ich plánované stretnutie (tzv. chlapský pohovor o celej veci). S odôvodnením, že "Ľudovít dal podanie na súd".

 

Jednému účastníkovi konania, obyčajnému Ľudovítovi, je odopieraný prístup k informáciam nekonečne dlhých 8 dní, počas ktorých mu manželka vezme deti, celá vec sa bez neho stihne prešetriť, vo veci sa rozhodne a na tomto základe dokonca niekoľko krát zasahuje Mestská polícia.

Otec druhého účastníka konania, Ing. František Martaus, PhD, poslanec Mestského zastupiteľstva v Považskej Bystrici, má informáciu do hodiny od podania návrhu na súd.

Ako je toto v právnom štáte vôbec možné?

 

Od 31.8. až dodnes strávili Katka a Šimon necelú hodinu v spoločnosti otca. Onedlho to bude "hodina spoločného času za dva kalendárne mesiace" s vlastným otcom. Prečo dopekla nikto nehľadí na ich záujem?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?