Hyenizmus jednej matky

Autor: Martin Hajduch | 2.1.2016 o 16:07 | Karma článku: 12,22 | Prečítané:  3882x

Smutný príbeh o tom, ako jedna sebecká a psychicky narušená matka usilovne a efektívne napreduje v likvidácií vzťahu Katky (5r.) a Šimona (7r.) s ich otcom...

 

31.8.2015, pondelok, začiatok realizácie diabolského plánu orchestrovaného Soňou a jej otcom Františkom.

Soňa pod zámienkou návštevy rodičov utečie s deťmi z domu. Ľudovítovi najskôr hovorí, že je to iba na pár dní. Sama však dobre vie, že sa už nikdy nevráti. A je ochotná urobiť všetko preto, aby Ľudovít už deti nikdy nedostal.

MUDr. Slavomíra P. v Považskobystrickej nemocnici jej v tento deň vystaví správu o neurologickom vyšetrení Šimona. Podľa údajov v tejto správe bola napísaná mimo ordinačných hodín a v čase, keď je podľa Ľudovíta Šimon ešte doma vo svojej posteli. 6:54 ráno! Pani doktorka chce byť zjavne Soni nápomocná a tak predpíše Šimonovi Tiapridal. Neuroleptikum. Oblbovák.

 

2.9.2015, streda. Na UPSVaR pani Mgr. Anna P. vykoná pohovor s deťmi. Je však Soni takisto nápomocná a do správy píše hlavne to, čo jej diktuje Soňa. Ľudovít pri pohovore nie je. Mgr. Anna P. klame o snahe kontaktovať ho. Viď predchádzajúce blogy.

Napriek tomu sa v tejto správe ešte vyskytujú tvrdenia detí ako "Ja sa tata nebojím, na dovolenke nám bolo dobre" alebo "Za tatom nám je smutno".

 

4.9.2015, piatok. Okresný súd predbežným opatrením v právnej veci 4P/64/2015 zveruje Katku a Šimona do starostlivosti matky. Styk otca toto opatrenie nijak neupravuje a Soňa Ľudovítovi prakticky žiaden styk neumožnuje.

 

Ľudovít nebol od tohto času až doteraz s deťmi viac, než niekoľko krátkych chvíľ. Za aktívneho prispenia Ľudovítovej svokry Evy M., riaditeľky škôlky v Považskej Bystrici ktorú navštevuje Katka, ako aj vďaka možnému tlaku cez odbor školstva (svokor František M., predseda komisie pre kultúru, vzdelávanie a školstvo) na riaditeľa základnej školy ktorú navštevuje Šimon, sa dĺžka a frekvencia týchto chvíľ odvtedy neustále redukuje.

Je teda na mieste predpokladať, že za akékoľvek zmeny v správaní detí za posledného vyše štvrťroka nesie zodpovednosť Soňa a jej rodičia. Prostredie, v ktorom Katka a Šimon od 31.8.2015 žijú.

 

14.10.2015, streda. Krajský súd v právnej veci 4P/64/2015 upravuje styk otca s deťmi na každý nepárny víkend, piatok od 17:00 do nedele 17:00. Prvý takýto víkend je teda už 23.10.-25.10., avšak rozhodnutie súdu sa k Ľudovítovi dostane až po tomto víkende.

 

29.10.2015, štvrtok. Krajský súd v právnej veci 11P/124/2015-11 vydáva ďaľšie rozhodnutie, podľa ktorého má Ľudovít styk s deťmi aj v každú párnu sobotu od 10:00 do 18:00.

 

30.10.2015, piatok. Šimon má meniny. Ľudovít opakovane prosí SMSkami Soňu, aby mu dala Šimona aspoň k telefónu. Aby mu smel zablahoželať. Deň po Šimonových meninách mu však príde iba bezcitne chladnokrvná odmietavá odpoveď: "Vcera som nebola doma,dnes sme na oslave".

 

6.11.2015-8.11.2015, víkend v ktorý má mať Ľudovít podľa súdneho rozhodnutia v právnej veci 4P/64/2015 celovíkendový styk s deťmi. Deti bohužiaľ v piatok ochoreli. Nijak vážne, avšak podľa Soni nie su schopné prevozu k Ľudovítovi. A Soňa mu neumožní ani navštíviť ich v byte jej rodičov.

Z čestných vyhlásení svedkov Ľudovítovej matky Ľuby a otca Mariána z dní 6.11.2015 a 7.11.2015 sa dozvedáme:

Môj syn Ľudovít chcel s deťmi aspoň hovoriť, na chvíľu ich vidieť jeho manželka mu akúkoľvek formu styku odmietla dovoliť.

 

20.11.2015-22.11.2015, víkend v ktorý má mať Ľudovít podľa súdneho rozhodnutia v právnej veci 4P/64/2015 celovíkendový styk s deťmi. Deti sú bohužiaľ podľa slov Soni opäť choré. Tentokrát už ani nie sú vypísané. Soňa Ľudovítovi odmietne umožniť styk s deťmi na základe údajnej rady od alergológa, že deti majú byť v domácej liečbe.

 

24.11.2015, utorok. Okresný súd doručuje Soni výzvu 4Em/2/2015-13 na podrobenie sa súdnemu rozhodnutiu aby umožnila otcovi styk s deťmi podľa rozhodnutia súdu. V prípade že tak neurobí, hrozí jej pokutou až do výšky 200€! To musí paničke pochádzajúcej zo zazobanej politicky činnej rodiny, majúcej "súkromné" účty ktoré roky tají aj pred svojim manželom, nahnať bohovo veľa strachu..

 

28.11.2015, sobota, deň v ktorý má mať Ľudovít podľa súdneho rozhodnutia v právnej veci 11P/124/2015 styk s deťmi. Z čestného vyhlásenia svedka Tomáša sa dozvedáme:

- na adrese na ktorej Soňa s deťmi býva sa nachádza iba Ľudovítova svokra Eva, ktorá len z okna prehlási: "Nikto nie je doma."

- pri ceste domov Ľudovít náhodou pri pošte stretne Soňu, pýta sa jej na to prečo deti nie sú doma a pripravené na styk s otcom. Jej odpoveď: "Ja som  nevedela, že máš mať dnes deti, až dnes ráno som si bola prevziať poštu a viem o tom až od dnes, ale už máme iný program." Ľudovít jej na to ukáže súdne rozhodnutie a povie, že to teda nie je problém, že si pre ne príde o hodinu. Soňa bez slov odíde.

- avšak i po hodine na adrese, na ktorej Soňa s deťmi býva, je iba Eva. Ktorá z okna opäť zopakuje: "Nikto nie je doma."

 

3.12.2015, štvrtok. Okresný súd doručuje Soni ďalšiu výzvu 14Em/2/2015-13 na podrobenie sa súdnemu rozhodnutiu aby umožnila otcovi styk s deťmi podľa rozhodnutia súdu. Opäť jej hrozí pokutou až do výšky 200€.

 

4.12.2015-6.12.2015, víkend v ktorý má mať Ľudovít podľa súdneho rozhodnutia v právnej veci 4P/64/2015 celovíkendový styk s deťmi. V piatok večer som bol spolu s Ľudovítom pri dome v ktorom Soňa s deťmi býva. Dom bol prázdny, svetlá pozhasínané, na opakované zvonenie nikto nereagoval. Ľudovít tam išiel ešte aj v sobotu, avšak s obdobným výsledkom.

 

12.12.2015, sobota, deň v ktorý má mať Ľudovít podľa súdneho rozhodnutia v právnej veci 11P/124/2015 styk s deťmi. Z čestného vyhlásenia svedka Ľuby sa dozvedáme:

Matka maloletých Soňa tvrdila, že Katku bolí uško a že syn Šimon nechcel ísť za otcom von z domu. Ľudovít chcel syna aspoň vidieť a tak išla Soňa dovnútra a priviedla svojho otca Ing. Františka M., ktorý držal Šimonka na rukách, pritom chlapec už má 7 rokov a takto mu dedko bránil aby sa nerozbehol k otcovi. Boli od nás tak 10 metrov, keďže bránka k domu bola zase zamknutá bicyklovým zámkom. František aj Soňa opakovane dokola tvrdili, že Šimon nechce ísť s tatom a nabádali Šimona, aby to povedal. Šimon povedal vystrašeným trasľavým hlasom niečo ako „Chcem byť teraz s dedkom.“, presne neviem, na tú diaľku ho nebolo dobre počuť.

Ľudovít sa ale usmial na syna a na diaľku sa mu prihovoril, že teda či nepríde aspoň k bránke, že si s ním povie pár slov a že mu chce niečo povedať, vtedy sa Šimon usmial tiež a chcel ísť dole z Ferových rúk, len nebol dostatočne oblečený, nemal topánky a vonku bola zima, tak 3°C. Keď jeho dedko František zbadal, že Šimon sa trhol pohybom tela k môjmu synovi, tak sa so Šimonom rýchlo otočil a vošli do domu, s tým, že aj spolu so Soňou stále opakovali niečo v tom zmysle že:  „Máš dôkaz, že Šimon s tebou nechce byť.“ Skutočnosť, ktorú som ale videla svedčila iba o tom, že donútili Šimona povedať, že chce byť s dedkom, ale nenechali ho vôbec sa prirodzene vyjadriť pri rozhovore s jeho otcom.

Po krátkej chvíli, opäť dedko vyšiel so Šimonkom na rukách von a ihneď mu položil otázku „Že Šimonko chceš byť s dedkom?“ a Šimon zopakoval, chcem byť s dedkom.
    Dokonca som presvedčená o tom, že Šimonovi bolo ľúto, oči sa mu leskli, zjemnil sa mu hlas a krivilo mu kútiky úst pred plačom, že sa s ním takto škaredo jeho mama a dedko Fero zahráva a že mu nedovolia ani s otcom prehovoriť.

 

18.12.2015, piatok, víkend v ktorý má mať Ľudovít podľa súdneho rozhodnutia v právnej veci 4P/64/2015 celovíkendový styk s deťmi. Z čestného vyhlásenia svedka Ľuby sa dozvedáme:

Keď sme vystúpili z auta, Šimonko práve tiež vystupoval aj so svojím dedkom Ing. Františkom M., PhD., z ich auta. Môj syn teda prišiel k Šimonkovi, zobral ho na ruky a začali sa rozprávať. Nato okamžite došiel František M., rázne Šimonka uchytil a začal ho ťahať z otcovho náručia preč. Keď to môj syn videl, radšej syna pustil, nakoľko videl, že dedo veľmi vyľakal Šimonka. Šimonkovi dedo prikázal, aby išiel dnu do domu a za ním vykročil aj on sám. Môj syn kráčal za ním do dvora za manželkou, ktorá v tom čase bola ešte v dome, aby mu dala syna aj dcéru na víkend domov, ako to má uvedené v rozhodnutí z krajského súdu

Len čo vkročil syn do dvora za svokrom, František sa otočil a päsťou vrazil môjmu synovi do tváre, s komentárom: "povedal som ti, že do môjho dvora už nevkročíš."

 

24.12.2015, Štedrý večer. Ľudovít večer o siedmej prosí Soňu SMSkou, aby mu dala deti aspoň k telefónu. Odpoveď dostane až na druhý deň na obed: "Poobede ak budu chciet zavolaju." Samozrejme nikto nezavolal.

 

26.12.2015, sobota, deň v ktorý má mať Ľudovít podľa súdneho rozhodnutia v právnej veci 11P/124/2015 styk s deťmi. Z čestného vyhlásenia svedka Mariána sa dozvedáme:

O 10:00 hod. sme prišli k bránke domu. Zvonček na stĺpiku bol bez tlačidla, takže sa nedal použiť, bránka bola uzamknutá bicyklovým zámkom. Nevesta Soňa H. aj s matkou Evou M. nakoniec vyšli von z domu, Soňa prišla k bránke a oznámila synovi, že deti s ním nechcú ísť. On žiadal o možnosť vidieť deti a rozprávať sa s nimi. Z domu potom vyšiel František a Eva M. a postavili sa pred domové dvere čo bolo cca 10 m od bránky, kde sme stáli my. Následne za nimi sa na rohožke pred dverami objavili deti Šimon a Katka, boli len v pyžame a papučkách a mali na sebe prehodené bundy.
    Deti poznám ako živé a veselé, no teraz sa správali akosi neprirodzene, Šimon mlčal tváril sa  nezúčastnene a vyzeral akoby sa usmieval. Katka po výzve matky (slová som na tú vzdialenosť nerozumel) viac krát opakovala strnule vetu „my nechceme ísť s tebou“. Môj syn na dcéru Katku prehovoril a chcel aby išla bližšie k bránke, hovoril, že majú doma aj u nás darčeky od Ježiška a či si ich nechcú ísť pozrieť a že potom poobede ich zas privezie k mame. Katka sa konečne na nás usmiala a nadviazala očný kontakt so synom a chcela ísť k bránke. Matka ju zastavila a za ruku ju nasilu odtiahla do domu, rovnako aj Šimona.
    Pri Šimonovi bol dedko František, stál o schod nižšie pred ním akoby ho strážil aby náhodou nešiel k bránke. Šimon sa choval ako keby bol nejako utlmený, mám podozrenie, že bol nadopovaný liekmi. Potom, čo donútili deti vojsť do domu sme spolu so synom odišli.

 

1.1.2016, piatok, víkend v ktorý má mať Ľudovít podľa súdneho rozhodnutia v právnej veci 4P/64/2015 celovíkendový styk s deťmi. Dom je opäť prázdny. A Ľudovít odchádza opäť sám.

 

Postupné zmeny v správaní Katy a Šimona nenechávaju na pochybách akému vymývaniu mozgov sú tieto deti už viac než štvrťrok vystavované. U Šimona dokonca existuje dôvodné podozrenie, že ho jeho biologická matka drží na liekoch. Aby ho ukľudnila a udržala pod kontrolou. Styk s otcom je možný už iba návštevami v škole a škôlke. V škôlke, ktorej riaditeľkou je svorka Eva M., sa aktívne bojuje proti tomuto kontaktu. A to dokonca až zamykaním Katky do triedy či šatne, aby sa Ľudovítovi zabránil styk s vlastnou dcérou. Takto ďaleko sú schopné a ochotné pracovníčky verejnej škôlky zájsť, aby plnili príkazy svojich chlebodarcov. Táto skutočnosť bola 28.12.2015 osobným podaním oznámená UPSVaR. Úradník Ing. Milan K. sa k tomu ústne vyjadril, že on nemá žiadne právomoci ako toto vyriešiť. Dá to teda manželke (Soni) na vedomie a uloží do súdneho spistu. Fakt úžasné!

 

Jedného dňa budú Katka a Šimon dostatočne veľké na to, aby pochopili čo ich matka vykonala. Stratené roky im všetkým však už nikto nevráti.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?