Opäť mám pre Vás pár noviniek z mestečka Považská Bystrica. Mestečka, v ktorom má slovo "spravodlivosť" zvláštnu príchuť. Mestečka, v ktorom otec Ľudovít už sedem mesiacov poriadne nevidel svoje deti. Po tom, ako mu ich jeho manželka Soňa za výdatnej pomoci známostí jej otecka, pána mestského poslanca Františka, "ukradla".
Napriek dvom súdnym rozhodnutiam o určení styku s deťmi, 4P/64/2015 zo dňa 4.9.2015 v spojení s 17CoP/89/2015-43 (4P/64/2015-23) zo dňa 14.10.2015, a 11P/124/2015-11 zo dňa 18.9.2015 v spojení s 6CoP/75/2015-19 (11P/124/2015-19) zo dňa 27.10.2015, matka už dvadsať krát styk aktívne sabotovala. Čo je veľa, to je veľa, povedala si konečne aj považskobystrická polícia a 27.3. začala trestné stíhanie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu Marenia výkonu úradného rozhodnutia. Dodám len "Konečne!".
Polícia v Považskej Bystrici sa totiž už vyše pol roka zaoberá vyšetrovaním prípadu Týrania blízkej a zverenej osoby, z ktorého Soňa obvinila Ľudovíta. Zatiaľ však nedokázali ani len vzniesť obvinenie. Je asi jednoduchšie nepriznať Ľudovítovi ani len práva obvineného, aby sa náhodou do celej veci nemontoval. Soňa totiž nepriamo tvrdí, že Ľudovít všetkých týra už len tým, že žije. No a na toto zákonodarca zjavne nemyslel! Nuž a tak istá pani vyšetrovateľka M. rieši otázky typu "kto nám poslal ten anonymný podnet?", miesto toho aby úsek zbraní a streliva riešil porušovanie zákona o zbraniach a strelive zo strany pána mestského poslanca Františka, držiteľa zbrojného preukazu, ktoré vyplýva z obsahu tohto anonymného podnetu... Je teda každopádne pekné vidieť, že sa aj voči rodine "nedotknuteľných" aspon začne niečo vyšetrovať.
Nechajme však úrady úradmi, rád by som sa s vami podelil o niečo iné. Dôležitejšie. Záblesk svetla na konci tunelu. O pocit, že ľudskosť ešte nevyšla z módy, a dobrí ľudia medzi nami stále sú.
Ďakujem!
Nedovolím si menovať osobu, ktorej ďakujem. Obetovala vlastné pohodlie tomu, aby pomohla jednému cudziemu mužovi. A dvom cudzím deťom. Ide o niekoho, kto nemá absolútne žiaden príbuzenský vzťah s Ľudovítom, či jeho rodinou. O niekoho, kto Ľudovíta až donedávna vlastne vôbec nepoznal.
Ide o niekoho, kto má (mal?) dlhodobý prístup do domácnosti Františka, Evy, Soni a zavlečených detí Kataríny a Šimona. Niekoho, kto už sa ďalej nedokázal prizerať tomu, čo sa tam odohráva.
Čestné prehlásenie tejto osoby má dnešným dňom k dispozicií Okresný súd v Považskej Bystrici, ako aj UPSVaR. Tu je verzia okresaná o všetky detaily, ktoré sa spájajú s autorom alebo ďaľšími osobami. Text v modrej farbe je anonymizované čestné prehlásenie tejto osoby bez jazykových a štylistických úprav.
2.4.2016 som bol svedkom návštevy Ľudovíta s jeho mamou v dome v ktorom žije rodina Františka. V tom čase prišiel Šimon a chválil sa mi akú má zábavnú masku od tata. Ja som mu povedal, že niekto zvoní. On vyliezol na sedačku pri okne a pozrel sa vonku. Keď videl svoju babku začal sa usmievať, postavil sa na špičky a očami hľadal ešte ďalej. Je mi jasné, že hľadal svojho tata a usmieval sa pri tom.
Bolo počuť ešte opakované klopanie a zvonenie a začalo tam byť rušno, všetci ostatní členovia rodiny začali behať po schodoch. Soňa schamtla za ruku Šimona a povedala mu "poď chytro hore do izby", pričom ho ťahala. A malá Katka bežala za nimi a zavreli sa v izbe....
Po chvíli prišiel Fero a Eva a otvorili hlavné vchodové dvere. Ľudovít ich slušne pozdravil aj s jeho mamou a opýtal sa, prečo včera neboli doma a prečo mu nechcú dať deti, keď s nimi má teraz určený styk. Fero aj s Evou ho začali hlučne vyhadzovať, aby vypadol preč. Vymýšľali si veci, ako: "deti sú schované pod stolom, plačú a boja sa ich otca", opak je ale pravdou, deti sa tešia keď príde ich otec, čo som videl na vlastné oči, avšak musia poslúchať dedka Fera a svoju mamu. Potom vidím, že deti sú smutné a sklamané a nevedia čomu majú veriť, keď ich strašia a vykresľujú ich otca v zlom svetle.
Poznámka autora: Slová "deti sú schované pod stolom, plačú a boja sa ich otca" vyslovil pán mestský poslanec František pred policajnou hliadkou, ktorú si zavolal "na pomoc". Je mi jasné, že aj policajt je len človek a teda tvor zábudlivý, avšak to nevadí. Z celej scény existuje totiž aj videozáznam...
Fero bol na Ľudovíta celý čas prchký, verbálne ho napádal a dokonca ho chcel napadnúť aj fyzicky, ale Eva ho ťahala za ruky preč a Ľudovít stihol pred výpadom uskočiť. Eva sa rozhodla, že dá Ferovi mobil nech zavolá rýchlo policajtov, i keď nebol dôvod. Počul som ako tvrdili, že sa vraj Ľudovít dobíjal do domu a že sa boja že ich napadne, avšak skutočnosť bola presne opačná. Jediný slušne vystupujúci človek tam bol Ľudovít s matkou. Proste si prišli pre deti, to je celé. Nerozumiem prečo prišli potom až dve policajné hliadky, však majú iste dosť svojej roboty.
Poznám nie len Františka, Evu a Soňu, ale aj ich deti. Všimla som si Sonin zdravotný stav, že musí byť u nej psychický problém, ktorý jej rodičia neriešia, skôr naopak, zle ju usmerňujú a ona potrebuje odbornú liečbu. Nemyslím, že ide o bežné psychické vypätie, keďže sa rozvádza s manželom, ale mám pocit, že jej psychická choroba je vážneho charakteru, možno depresia, určite si myslím, že potrebuje rýchlo odbornú liečbu. V takomto stave nie je schopná sama vychovávať deti a ani nevládze. Často leží pri telke, nejedáva, je veľmi pochudnutá a nemá silu starať sa poriadne o deti. Deti behávajú bosé po dlažbe, matka ich neoblečie, nevenuje sa im. Sám som posielal Šimona aby si dal ponožky a on povedal, že nemá, tak som mu povedal nech si dá papuče, povedal že nemá. Toto by ale malo byť úlohou matky sa o neho postarať.
Mám sám deti a preto viem porovnať a myslím si, že Sonine deti nemajú takú výživnú stravu akú by v ich veku mali mať. Čo som si všimol aj na Šimonovi, lebo je strašne chudý. Chuť do jedla by mal istotne väčšiu, keby nemal stres a keby sa mohol hrávať so svojím otcom, na ktorého sa teší a usmieva cez okno. Len mu je styk s otcom upieraný a preto sa nečudujem, že nemá chuť jedávať. Sonini rodičia pri svojich povinnostiach a stretnutiach nemajú na deti tiež toľko času. Celkovo nerozumiem tomu, prečo keď sa oni nevládzu starať o deti, prečo nevyužijú pomoc otca detí, ktorý o to prejavuje veľký záujem. Radšej budú deti psychicky ničiť, nerozumiem tomu prečo toto už dávno nerieši sociálny odbor.
Viem, že sa Ľudovít snaží častejšie pozrieť svoje deti aspoň v škole alebo v škôlke nakoľko Soňa so svojími rodičmi mu styk s deťmi nedovolí. Sonina babka, prababka Kataríny a Šimona má Ľudovíta veľmi rada, nikdy na neho nedopustí a tiež ju trápi čo sa deje. O Ľudovítovi hovorí len v dobrom ale akonáhle sa k téme ozve za prítomnosti Evy, jej dcéry, tak ju zahriaknu aby sa nestarala. Dokonca ju 2.9.2015 po rozhovore s Ľudovítom škaredo posielali hore, presne povedali "Babka, okamžite sa schovaj, okamžite, počuješ ma!"
Trochu ma prekvapilo stanovisko UPSVaR, bez ktorého výdatnej pomoci by sa veci snáď nikdy nedostali až tak ďaleko, k tomuto čestnému vyhláseniu. Celá reakcia na tak závažné informácie o skutočnostiach priamo poukazujúcich na ubližovanie Katke a Šimonovi bola takáto:
"Ak má otec vedomosť o tom, že dochádza k týraniu mal. detí Hajduchových zo strany matky je povinný podať oznámenie na PZ. Oznámenia otca budú zo strany OSPODaSK preverené"
Takže ak ide o záujem dcéry vplyvného mestského poslanca, dajú sa aj hory prenášať. Ale keď ide len o Ľudovíta a dve malé deti, Ľudovít má povinnosť. Takýto úrad treba rozpustiť. Považskobystričanom by podľa môjho názoru viac pomohlo, keby dotyční štátni zamestnanci zametali ulice.
Čo k tomu dodať...
