Hyenizmus jednej matky

Autor: Martin Hajduch | 2.1.2016 o 16:07 | Karma článku: 12,22 | Prečítané:  3984x

Smutný príbeh o tom, ako jedna sebecká a psychicky narušená matka usilovne a efektívne napreduje v likvidácií vzťahu Katky (5r.) a Šimona (7r.) s ich otcom...

 

31.8.2015, pondelok, začiatok realizácie diabolského plánu orchestrovaného Soňou a jej otcom Františkom.

Soňa pod zámienkou návštevy rodičov utečie s deťmi z domu. Ľudovítovi najskôr hovorí, že je to iba na pár dní. Sama však dobre vie, že sa už nikdy nevráti. A je ochotná urobiť všetko preto, aby Ľudovít už deti nikdy nedostal.

MUDr. Slavomíra P. v Považskobystrickej nemocnici jej v tento deň vystaví správu o neurologickom vyšetrení Šimona. Podľa údajov v tejto správe bola napísaná mimo ordinačných hodín a v čase, keď je podľa Ľudovíta Šimon ešte doma vo svojej posteli. 6:54 ráno! Pani doktorka chce byť zjavne Soni nápomocná a tak predpíše Šimonovi Tiapridal. Neuroleptikum. Oblbovák.

 

2.9.2015, streda. Na UPSVaR pani Mgr. Anna P. vykoná pohovor s deťmi. Je však Soni takisto nápomocná a do správy píše hlavne to, čo jej diktuje Soňa. Ľudovít pri pohovore nie je. Mgr. Anna P. klame o snahe kontaktovať ho. Viď predchádzajúce blogy.

Napriek tomu sa v tejto správe ešte vyskytujú tvrdenia detí ako "Ja sa tata nebojím, na dovolenke nám bolo dobre" alebo "Za tatom nám je smutno".

 

4.9.2015, piatok. Okresný súd predbežným opatrením v právnej veci 4P/64/2015 zveruje Katku a Šimona do starostlivosti matky. Styk otca toto opatrenie nijak neupravuje a Soňa Ľudovítovi prakticky žiaden styk neumožnuje.

 

Ľudovít nebol od tohto času až doteraz s deťmi viac, než niekoľko krátkych chvíľ. Za aktívneho prispenia Ľudovítovej svokry Evy M., riaditeľky škôlky v Považskej Bystrici ktorú navštevuje Katka, ako aj vďaka možnému tlaku cez odbor školstva (svokor František M., predseda komisie pre kultúru, vzdelávanie a školstvo) na riaditeľa základnej školy ktorú navštevuje Šimon, sa dĺžka a frekvencia týchto chvíľ odvtedy neustále redukuje.

Je teda na mieste predpokladať, že za akékoľvek zmeny v správaní detí za posledného vyše štvrťroka nesie zodpovednosť Soňa a jej rodičia. Prostredie, v ktorom Katka a Šimon od 31.8.2015 žijú.

 

14.10.2015, streda. Krajský súd v právnej veci 4P/64/2015 upravuje styk otca s deťmi na každý nepárny víkend, piatok od 17:00 do nedele 17:00. Prvý takýto víkend je teda už 23.10.-25.10., avšak rozhodnutie súdu sa k Ľudovítovi dostane až po tomto víkende.

 

29.10.2015, štvrtok. Krajský súd v právnej veci 11P/124/2015-11 vydáva ďaľšie rozhodnutie, podľa ktorého má Ľudovít styk s deťmi aj v každú párnu sobotu od 10:00 do 18:00.

 

30.10.2015, piatok. Šimon má meniny. Ľudovít opakovane prosí SMSkami Soňu, aby mu dala Šimona aspoň k telefónu. Aby mu smel zablahoželať. Deň po Šimonových meninách mu však príde iba bezcitne chladnokrvná odmietavá odpoveď: "Vcera som nebola doma,dnes sme na oslave".

 

6.11.2015-8.11.2015, víkend v ktorý má mať Ľudovít podľa súdneho rozhodnutia v právnej veci 4P/64/2015 celovíkendový styk s deťmi. Deti bohužiaľ v piatok ochoreli. Nijak vážne, avšak podľa Soni nie su schopné prevozu k Ľudovítovi. A Soňa mu neumožní ani navštíviť ich v byte jej rodičov.

Z čestných vyhlásení svedkov Ľudovítovej matky Ľuby a otca Mariána z dní 6.11.2015 a 7.11.2015 sa dozvedáme:

Môj syn Ľudovít chcel s deťmi aspoň hovoriť, na chvíľu ich vidieť jeho manželka mu akúkoľvek formu styku odmietla dovoliť.

 

20.11.2015-22.11.2015, víkend v ktorý má mať Ľudovít podľa súdneho rozhodnutia v právnej veci 4P/64/2015 celovíkendový styk s deťmi. Deti sú bohužiaľ podľa slov Soni opäť choré. Tentokrát už ani nie sú vypísané. Soňa Ľudovítovi odmietne umožniť styk s deťmi na základe údajnej rady od alergológa, že deti majú byť v domácej liečbe.

 

24.11.2015, utorok. Okresný súd doručuje Soni výzvu 4Em/2/2015-13 na podrobenie sa súdnemu rozhodnutiu aby umožnila otcovi styk s deťmi podľa rozhodnutia súdu. V prípade že tak neurobí, hrozí jej pokutou až do výšky 200€! To musí paničke pochádzajúcej zo zazobanej politicky činnej rodiny, majúcej "súkromné" účty ktoré roky tají aj pred svojim manželom, nahnať bohovo veľa strachu..

 

28.11.2015, sobota, deň v ktorý má mať Ľudovít podľa súdneho rozhodnutia v právnej veci 11P/124/2015 styk s deťmi. Z čestného vyhlásenia svedka Tomáša sa dozvedáme:

- na adrese na ktorej Soňa s deťmi býva sa nachádza iba Ľudovítova svokra Eva, ktorá len z okna prehlási: "Nikto nie je doma."

- pri ceste domov Ľudovít náhodou pri pošte stretne Soňu, pýta sa jej na to prečo deti nie sú doma a pripravené na styk s otcom. Jej odpoveď: "Ja som  nevedela, že máš mať dnes deti, až dnes ráno som si bola prevziať poštu a viem o tom až od dnes, ale už máme iný program." Ľudovít jej na to ukáže súdne rozhodnutie a povie, že to teda nie je problém, že si pre ne príde o hodinu. Soňa bez slov odíde.

- avšak i po hodine na adrese, na ktorej Soňa s deťmi býva, je iba Eva. Ktorá z okna opäť zopakuje: "Nikto nie je doma."

 

3.12.2015, štvrtok. Okresný súd doručuje Soni ďalšiu výzvu 14Em/2/2015-13 na podrobenie sa súdnemu rozhodnutiu aby umožnila otcovi styk s deťmi podľa rozhodnutia súdu. Opäť jej hrozí pokutou až do výšky 200€.

 

4.12.2015-6.12.2015, víkend v ktorý má mať Ľudovít podľa súdneho rozhodnutia v právnej veci 4P/64/2015 celovíkendový styk s deťmi. V piatok večer som bol spolu s Ľudovítom pri dome v ktorom Soňa s deťmi býva. Dom bol prázdny, svetlá pozhasínané, na opakované zvonenie nikto nereagoval. Ľudovít tam išiel ešte aj v sobotu, avšak s obdobným výsledkom.

 

12.12.2015, sobota, deň v ktorý má mať Ľudovít podľa súdneho rozhodnutia v právnej veci 11P/124/2015 styk s deťmi. Z čestného vyhlásenia svedka Ľuby sa dozvedáme:

Matka maloletých Soňa tvrdila, že Katku bolí uško a že syn Šimon nechcel ísť za otcom von z domu. Ľudovít chcel syna aspoň vidieť a tak išla Soňa dovnútra a priviedla svojho otca Ing. Františka M., ktorý držal Šimonka na rukách, pritom chlapec už má 7 rokov a takto mu dedko bránil aby sa nerozbehol k otcovi. Boli od nás tak 10 metrov, keďže bránka k domu bola zase zamknutá bicyklovým zámkom. František aj Soňa opakovane dokola tvrdili, že Šimon nechce ísť s tatom a nabádali Šimona, aby to povedal. Šimon povedal vystrašeným trasľavým hlasom niečo ako „Chcem byť teraz s dedkom.“, presne neviem, na tú diaľku ho nebolo dobre počuť.

Ľudovít sa ale usmial na syna a na diaľku sa mu prihovoril, že teda či nepríde aspoň k bránke, že si s ním povie pár slov a že mu chce niečo povedať, vtedy sa Šimon usmial tiež a chcel ísť dole z Ferových rúk, len nebol dostatočne oblečený, nemal topánky a vonku bola zima, tak 3°C. Keď jeho dedko František zbadal, že Šimon sa trhol pohybom tela k môjmu synovi, tak sa so Šimonom rýchlo otočil a vošli do domu, s tým, že aj spolu so Soňou stále opakovali niečo v tom zmysle že:  „Máš dôkaz, že Šimon s tebou nechce byť.“ Skutočnosť, ktorú som ale videla svedčila iba o tom, že donútili Šimona povedať, že chce byť s dedkom, ale nenechali ho vôbec sa prirodzene vyjadriť pri rozhovore s jeho otcom.

Po krátkej chvíli, opäť dedko vyšiel so Šimonkom na rukách von a ihneď mu položil otázku „Že Šimonko chceš byť s dedkom?“ a Šimon zopakoval, chcem byť s dedkom.
    Dokonca som presvedčená o tom, že Šimonovi bolo ľúto, oči sa mu leskli, zjemnil sa mu hlas a krivilo mu kútiky úst pred plačom, že sa s ním takto škaredo jeho mama a dedko Fero zahráva a že mu nedovolia ani s otcom prehovoriť.

 

18.12.2015, piatok, víkend v ktorý má mať Ľudovít podľa súdneho rozhodnutia v právnej veci 4P/64/2015 celovíkendový styk s deťmi. Z čestného vyhlásenia svedka Ľuby sa dozvedáme:

Keď sme vystúpili z auta, Šimonko práve tiež vystupoval aj so svojím dedkom Ing. Františkom M., PhD., z ich auta. Môj syn teda prišiel k Šimonkovi, zobral ho na ruky a začali sa rozprávať. Nato okamžite došiel František M., rázne Šimonka uchytil a začal ho ťahať z otcovho náručia preč. Keď to môj syn videl, radšej syna pustil, nakoľko videl, že dedo veľmi vyľakal Šimonka. Šimonkovi dedo prikázal, aby išiel dnu do domu a za ním vykročil aj on sám. Môj syn kráčal za ním do dvora za manželkou, ktorá v tom čase bola ešte v dome, aby mu dala syna aj dcéru na víkend domov, ako to má uvedené v rozhodnutí z krajského súdu

Len čo vkročil syn do dvora za svokrom, František sa otočil a päsťou vrazil môjmu synovi do tváre, s komentárom: "povedal som ti, že do môjho dvora už nevkročíš."

 

24.12.2015, Štedrý večer. Ľudovít večer o siedmej prosí Soňu SMSkou, aby mu dala deti aspoň k telefónu. Odpoveď dostane až na druhý deň na obed: "Poobede ak budu chciet zavolaju." Samozrejme nikto nezavolal.

 

26.12.2015, sobota, deň v ktorý má mať Ľudovít podľa súdneho rozhodnutia v právnej veci 11P/124/2015 styk s deťmi. Z čestného vyhlásenia svedka Mariána sa dozvedáme:

O 10:00 hod. sme prišli k bránke domu. Zvonček na stĺpiku bol bez tlačidla, takže sa nedal použiť, bránka bola uzamknutá bicyklovým zámkom. Nevesta Soňa H. aj s matkou Evou M. nakoniec vyšli von z domu, Soňa prišla k bránke a oznámila synovi, že deti s ním nechcú ísť. On žiadal o možnosť vidieť deti a rozprávať sa s nimi. Z domu potom vyšiel František a Eva M. a postavili sa pred domové dvere čo bolo cca 10 m od bránky, kde sme stáli my. Následne za nimi sa na rohožke pred dverami objavili deti Šimon a Katka, boli len v pyžame a papučkách a mali na sebe prehodené bundy.
    Deti poznám ako živé a veselé, no teraz sa správali akosi neprirodzene, Šimon mlčal tváril sa  nezúčastnene a vyzeral akoby sa usmieval. Katka po výzve matky (slová som na tú vzdialenosť nerozumel) viac krát opakovala strnule vetu „my nechceme ísť s tebou“. Môj syn na dcéru Katku prehovoril a chcel aby išla bližšie k bránke, hovoril, že majú doma aj u nás darčeky od Ježiška a či si ich nechcú ísť pozrieť a že potom poobede ich zas privezie k mame. Katka sa konečne na nás usmiala a nadviazala očný kontakt so synom a chcela ísť k bránke. Matka ju zastavila a za ruku ju nasilu odtiahla do domu, rovnako aj Šimona.
    Pri Šimonovi bol dedko František, stál o schod nižšie pred ním akoby ho strážil aby náhodou nešiel k bránke. Šimon sa choval ako keby bol nejako utlmený, mám podozrenie, že bol nadopovaný liekmi. Potom, čo donútili deti vojsť do domu sme spolu so synom odišli.

 

1.1.2016, piatok, víkend v ktorý má mať Ľudovít podľa súdneho rozhodnutia v právnej veci 4P/64/2015 celovíkendový styk s deťmi. Dom je opäť prázdny. A Ľudovít odchádza opäť sám.

 

Postupné zmeny v správaní Katy a Šimona nenechávaju na pochybách akému vymývaniu mozgov sú tieto deti už viac než štvrťrok vystavované. U Šimona dokonca existuje dôvodné podozrenie, že ho jeho biologická matka drží na liekoch. Aby ho ukľudnila a udržala pod kontrolou. Styk s otcom je možný už iba návštevami v škole a škôlke. V škôlke, ktorej riaditeľkou je svorka Eva M., sa aktívne bojuje proti tomuto kontaktu. A to dokonca až zamykaním Katky do triedy či šatne, aby sa Ľudovítovi zabránil styk s vlastnou dcérou. Takto ďaleko sú schopné a ochotné pracovníčky verejnej škôlky zájsť, aby plnili príkazy svojich chlebodarcov. Táto skutočnosť bola 28.12.2015 osobným podaním oznámená UPSVaR. Úradník Ing. Milan K. sa k tomu ústne vyjadril, že on nemá žiadne právomoci ako toto vyriešiť. Dá to teda manželke (Soni) na vedomie a uloží do súdneho spistu. Fakt úžasné!

 

Jedného dňa budú Katka a Šimon dostatočne veľké na to, aby pochopili čo ich matka vykonala. Stratené roky im všetkým však už nikto nevráti.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.


Už ste čítali?